Ako postupovať, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť

0 108

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine. Napriek legislatívnemu a súdnemu nariadeniu, si tieto povinnosti zodpovední a štátom určení rodičia veľmi často neplnia, čím dieťa prichádza o možnosť svojho plnohodnotného rozvoja a rastu, ktorým je, rovnako ako aj samotným rozvodom, poznačené na celý život. Ako tomu predísť a v takomto prípade postupovať, ak si rodič neplní svoje vyživovacie povinnosti?

Základom úspechu je preukázateľne oprávnený nárok

Takýmto dokumentom je najčastejšie rozhodnutie súdu, ktoré jasne hovorí a podrobne definuje na základe čoho a v akej výške má ktorý rodič platiť na svoje dieťa výživné. V tomto smere je tiež dobré pripomenúť, že nárok na výživné neprináleží dieťaťu po celý jeho život. Podľa ustanovení § 62 odseku 1 Zákona o rodine majú rodičia zákonnú povinnosť zabezpečovať vyživovanie svojich detí, a to až do chvíle, kým deti nezískajú schopnosť samostatného živobytia.

Schopnosť dieťaťa sa samostatne „uživiť“ posudzuje súd rôzne. Rozhodujúcim kritériom môže byť štúdium, zamestnanie aj vek. Aj študent, ktorý dovŕšil vek dospelosti, má stále nárok na výživné, ak sa týmto spôsobom pripravuje na povolanie a dokonca si na štúdium (formou dohody alebo brigády) privyrába. Ak už natrvalo pracuje a rozhodne sa doplniť si vzdelanie, tu už môže súd vyživovaciu povinnosť zrušiť, čo platí aj vtedy, ak dieťa dosiahne vek 26 rokov. Iné to zas môže byť v prípadoch, ak je dieťa zdravotne ťažko postihnuté a na horšie podmienky v živote potrebuje viac pozornosti a pomoci okolia.

Na základe Zákona o rodine je tiež jasne dané, že na vyživovaní dieťaťa sa musia podieľať obaja rodičia bez ohľadu na svoje možnosti a majetkové pomery, pričom konkrétna suma sa určuje vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Ak teda nedochádza k vyživovaniu, ku ktorému je rodič zaviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím a naplnila sa skutková podstata prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odseku 1 Trestného zákona, dá sa vec riešiť niekoľkými možnými postupmi.

Podanie návrhu na vykonanie exekúcie

Vieme, že táto možnosť je pre osoby, ktoré si boli v minulosti blízke a sú cez deti na celý život navzájom prepojené, nepríjemná a ťažko realizovateľná. Dieťa si bez takejto pomoci ale neporadí a je potrebné konať. Ak sa to nedá vyriešiť dohodou, cestou mediátora či inými menej razantnými formami, môžete sa obrátiť na exekútora.

Malo by vám k tomu stačiť spomínané súdne rozhodnutie, respektíve rozsudok, ktorý je podľa zákona a Exekučného poriadku zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, na základe ktorého máte nárok podať návrh na vykonanie exekúcie.

Exekúcia môže prebiehať rôznymi „obvyklými“ spôsobmi, medzi ktoré patria obstavenie účtov dlžníka v banke, zrážky zo mzdy, predaj nehnuteľných vecí v osobnom vlastníctve, dokonca aj zadržanie vodičského preukazu.

Akokoľvek nepríjemné následky týchto krokov môžu pre konkrétneho rodiča byť, sú nevyhnutné, nielen pre vymoženie práva, ale aj vykonanie ďalšieho možného postupu, ktorým je žiadosť o náhradné výživné.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môžete požiadať o náhradné výživné

V prípade, že nebola exekúcia úspešná, ako ďalší spôsob sa dá využiť náhradné výživné, o ktorého získanie sa musíte so správnou žiadosťou obrátiť na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Začať vec riešiť týmto spôsobom je podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom možné, ak povinný rodič neplatí výživné v plnej výške, lehote a spôsobom určeným právoplatným rozsudkom minimálne tri po sebe nasledujúce mesiace od poslednej splátky a rovnako nezabralo ani trojmesačné obdobie exekučného konania, v ktorom rodič výživné neplatí.

Suma náhradného výživného sa určuje najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Proces nemusí byť jednoduchý, vyžiada si z vašej strany kompletné zdokumentovanie celej situácie, čo zaberie nejaký čas, výsledok za tú námahu ale určite stojí.

V krajnom prípade môžete využiť ako tretiu možnosť aj podanie trestného oznámenia, na základe ktorého, ten, kto si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, je ohrozený odňatím slobody až na dva roky.

Nech už sa rozhodnete pre ktorékoľvek riešenie, úspech boja za práva svojho dieťaťa si pre istotu poistite skúseným advokátom, prípadne môžete využiť bezplatnú právnu poradňu.

Zdroj obrázka: Pixel-Shot/Shutterstock.com

Zanechajte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.