Byť rodičom dieťaťa je ako stáť na meteorologickej stanici — niekedy svieti slnko, inokedy príde bez varovania búrka a občas sa objavia zvláštne vetry, ktoré si neviete zaradiť do žiadnej predpovede. Práve takéto „nejasné poveternostné podmienky“ často sprevádzajú prvé podozrenia na neurovývinové odlišnosti.
Deti s ADHD sú často nepochopené – ich správanie býva zamieňané za neposlušnosť, drzú tvrdohlavosť alebo prehnanú živelnosť. Mnohí rodičia sa tak roky točia v kruhu frustrácie, pretože si nikto nevie dať rady s výbuchmi emócií, zabúdaním, neposednosťou či zdanlivou „lenivosťou“. No v skutočnosti môže ísť o skryté symptómy poruchy pozornosti s hyperaktivitou – komplexného neurologického stavu s biologickým základom.
Kedy sa objavujú prvé príznaky?
Vo väčšine prípadov sa možné náznaky ADHD objavujú ešte pred 7. rokom života, no nie vždy sú také zjavné, aby si ich okolie všimlo. Prvé signály sa môžu schovávať za bežné detské prejavy: zabúdanie školských pomôcok, časté skákanie do reči, striedanie záujmov každé tri dni, no i za emocionálne výbuchy pri „banálnych“ podnetoch. Rodičia si často myslia, že ide len o fázu – a niekedy to tak aj je. No ak správanie výrazne zasahuje do bežného fungovania doma, v škole či v kolektíve, je na mieste zbystriť!
Typické príznaky a ich maskovanie
Nie každé dieťa s ADHD musí skákať po nábytku. Existujú tri hlavné typy: prevažne nepozorný, prevažne hyperaktívno-impulzívny a kombinovaný.
Dieťa s nepozorným typom môže pôsobiť ticho a zasnene, no nedokáže sledovať viac krokov naraz, rýchlo stráca nit logiky alebo opakovane zabúda domáce úlohy. Naopak hyperaktívne typy často nevedia sedieť na mieste, vbehnú do reči alebo konajú skôr, než stihnú premýšľať. Kombinované typy sú akýmsi živým kaleidoskopom impulzov, ktorým sa ťažko predpovedá smer.
Dôvody vzniku: čo za tým naozaj je?
V rozpore s niektorými mýtmi – ADHD nespôsobuje zlá výchova ani príliš veľa cukru. Odborné výskumy potvrdzujú, že ide o neurovývinovú poruchu s genetickým základom, pri ktorej mozog spracováva informácie a podnety inak. Svoje zohráva aj prostredie — predčasný pôrod, fajčenie matky počas tehotenstva či vystavenie stresu v ranom vývine môžu riziko zvýšiť.
Ako si nezameniť ADHD s typickou detskou povahou?
Každé dieťa občas vyskočí zo stoličky, niečo zabudne alebo má deň, keď sa mu nechce. ADHD sa však líši tým, že problém je pretrvávajúci, zasahuje viacero oblastí života a výrazne ovplyvňuje schopnosť fungovať. Ak vám pedagóg pravidelne hlási, že vaše dieťa nevydrží pozorne počúvať ani 5 minút, často sa zamýšľa nad nesúvislosťami a má ťažkosti so zadaním, je namieste nechať ho odborne vyšetriť.
Diagnostika a liečba
Stanovenie diagnózy si vyžaduje odborné psychologické a psychiatrické vyšetrenie. Zohľadňuje sa správanie dieťaťa v rôznych prostrediach, hodnotia sa kognitívne funkcie, pozornosť a impulzivita. Liečba má multimodálny charakter – zahŕňa behaviorálnu terapiu, špeciálne pedagogické prístupy a niekedy aj farmakoterapiu. Dôležitá je však aj edukácia rodičov a učiteľov, ktorí sa stávajú sprievodcami, nie sudcami.
Na záver možno o niečo lepšia správa je, že mnoho detí s touto diagnózou disponuje výnimočnou tvorivosťou, rýchlym postrehom, originálnym myslením a energiou, ktorú ich rovesníci nevedia dobehnúť. Nie náhodou majú ADHD niektoré známe osobnosti – od podnikateľov po vedcov a umelcov. Pri správnom vedení sa totižto táto „neurologická odlišnosť“ môže premeniť na silnú stránku.
Dieťa s ADHD teda nie je pokazené ani zlé. Je len naladené na inú frekvenciu – a hoci sa z počiatku zdá, že ruší signál okolia, v skutočnosti vysiela niečo veľmi dôležité. Základom je porozumenie, odborný prístup a trpezlivé sprevádzanie, ktoré pomáha deťom nielen „zapadnúť“, ale aj vyniknúť.
