Spomínate si, akoby to bolo včera, keď vás vaše milované dieťa plné lásky s rozžiarenými očkami ochotne poslúchalo, no dnes na vás kričí, ak mu čo i len náhodou pripomeniete, že ponožky nepatria na gauč. Prečo je to tak? Prečo sa z “anjelika”, minimálne občas, stáva poriadne drsný rebel?

Agresivita patrí k normálnej súčasti dospievania a väčšinou býva signálom boja o nezávislosť a stanovenie hraníc. V mnohých prípadoch sa však bez kontroly stáva nebezpečným nástrojom, ktorý dané veci tak trochu komplikuje.

Ako a prečo sa agresia u detí objavuje?

Agresia u detí je fascinujúci a zložitý jav, ktorý má korene nielen v temperamente jednotlivca, ale aj vo vývine mozgu a sociálnom prostredí. V podstate ide o správanie, ktoré slúži na ventiláciu napätia, frustrácie či potreby sebapresadenia. Viaceré štúdie tiež dokazujú, že deti prejavujú agresívne správanie často ako reakciu na pocit ohrozenia alebo neschopnosť efektívne vyjadriť svoje emócie (čo je pre predškolský vek mimoriadne charakteristické).

Mozog dieťaťa, najmä prefrontálna kôra, ktorá je zodpovedná za kontrolu impulzov, sa stále vyvíja a spôsobilosť „zarámovať“ frustráciu do rozumových medzí ešte chýba. Príčina však nemusí byť len biologická – dôležitú rolu zohráva aj vzor správania v rodine či širšom sociálnom prostredí.

Miera agresie u detí sa zvyšuje v prostredí, kde sú často svedkami konfliktov alebo násilného správania.

Ak je domáce prostredie plné „malých“ či „veľkých“ výbuchov, deti sa rýchlo naučia odpaľovať svoje vlastné „miniatúrne sopky“.

Dôvodov môže byť viac

Jedným z ďalších dôvodov je, podľa odborníkov, pocit zbytočnosti. Deti potrebujú pocit, že sú videné a počuté. Ak ich vnímanie závisí len na tom, či sú ticho, alebo na tom, či rodičom neprekážajú, pre dieťa to znamená, že jeho pocity nie sú podstatné.

Na psychologickej úrovni sa to celé prejavuje v tzv. „teórii zrkadlenia“ – dieťa vníma samo seba podľa toho, ako ho vidia iní. Ak si teda rodičia svoje dieťa nevšímajú, vyvíja sa s pocitom nízkej hodnoty a osamelosti. Takéto deti sa potom veľmi často správajú k svojmu okoliu kruto, aby upútali pozornosť, ktorá im tak veľmi chýba, čo však nie je vždy pravidlo.

Prázdnota, samota a strach

Skutočným palivom intenzívnej agresie je často aj bolesť a pocit samoty. U detí vyrastajúcich v dysfunkčných rodinách je toto riziko ešte vyššie. Rodičia, ktorí riešia vlastné problémy, napríklad rozvod či závislosti, nemajú čas venovať dieťaťu emocionálnu podporu. V takýchto prípadoch sa potom cítia ako bábky, ktoré majú funkciu, ale žiadnu hodnotu, čo je následne len krôčik k tomu, aby začali pociťovať potrebu dokazovať svoju prítomnosť krutým správaním.

Ako dieťaťu pomôcť?

Odborníci hovoria, že takéto deti potrebujú ľudský kontakt a pozitívne zrkadlenie, pretože sa stále len učia, ako reagovať na emócie, z príkladov dospelých. Preto ak sa vo vašej domácnosti a inom okolí dieťaťa urážky a krik používajú ako bežný prostriedok komunikácie, je pravdepodobné, že budú tieto vzory časom nasledovať. Už v predpubertálnom veku je možné rozpoznať signály nezdravej agresivity a začať s psychologickou podporou, čím sa predíde extrémnym prejavom krutosti v budúcnosti.

Rodičia, učitelia a školskí psychológovia môžu pomôcť, ak sa o deti začnú zaujímať iným spôsobom než len represívnym trestaním. Dôležité je venovať im pozornosť, vypočuť ich a umožniť im vyjadriť svoje pocity bez toho, aby ich niekto hneď súdil.

Správne nastavený ľudský kontakt môže byť tým najlepším liekom na viaceré problémy.