Ľudská spoločnosť je ako rozkvitnutá lúka, kde každý kvet má svoju jedinečnú farbu a vôňu. V tejto rozmanitosti sa nachádzajú aj páry rovnakého pohlavia, ktoré sú prirodzenou súčasťou farebného spektra ľudských vzťahov. Avšak, otázka, kedy a ako deťom vysvetliť túto rozmanitosť, nie je len o správnych slovách, ale o postupnom budovaní rešpektu a porozumenia. Je to o tom, ako im pomôcť vidieť svet nielen čierno-bielo, ale v celej palete farieb, ktoré tvoria krásu života.
Prečo s deťmi o pároch rovnakého pohlavia hovoriť?
Deti vnímajú viac, než si často myslíme. Vnímajú, keď sa doma niečo nesmie povedať alebo keď sa téma „iné typy rodín“ zamlčuje. Výskumy dokazujú, že otvorený dialóg o rozmanitosti podporuje lepší sociálny vývoj a empatiu u detí.
Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) deti vychovávané v tolerantnom a inkluzívnom prostredí prejavujú vyššiu mieru empatie a menej sa dopúšťajú diskriminácie [1].
-
Tolerancia je základom zdravých vzťahov a prevenciou šikanovania.
Kedy s touto náročnou témou začať?
Už deti vo veku 3 až 5 rokov začínajú chápať základné rodinné vzťahy. Odborníci odporúčajú nezdržovať sa, ale s deťmi prirodzene a primerane ich veku hovoriť o tom, že existujú rôzne typy ľudí či rodín rovnakého pohlavia. Samozrejme, malému dieťaťu pojem “pohlavie” zrejme moc nehovorí, preto je vhodné namiesto odborných termínov používať bežné a zrozumiteľné výrazy.
Namiesto „páry rovnakého pohlavia“ môžeme povedať: „Niekedy majú deti dvoch ockov alebo dve maminy, ktorí sa majú radi a starajú sa o nich.“ V tomto veku deti nepotrebujú vedieť všetky biologické alebo spoločenské súvislosti – dôležité je, aby pochopili, že láska a starostlivosť môžu vyzerať rôzne, ale stále sú rovnako hodnotné.
Mnohí psychológovia dokonca hovoria, že už trojročné deti vnímajú rozdiely medzi ľuďmi, a ak tieto rozdiely nie sú vysvetlené s empatiou, môžu si ich spájať s niečím „divným“ či „zlým“. Preto je dôležité, aby prvé informácie, ktoré o tejto téme získajú, boli pozitívne, prijímajúce a bezpečné.
Rozhovory o rozmanitosti by mali byť súčasťou každodenného života, nie výnimočnou udalosťou, pretože, ak sa tejto téme vyhýbame, vytvárame priestor pre neistotu, domnienky alebo predsudky, ktoré si dieťa môže osvojiť z neoverených zdrojov – napríklad z médií alebo od starších detí na ihrisku. Vek od troch do piatich rokov je ideálny na položenie základov tolerancie, pretože v tomto období sú deti ako špongie – nasávajú hodnoty a postoje, ktoré im ukazujeme cez slová a činy.
Dôležité je tiež, aby samotní rodičia používali jazyk bez predsudkov a umožnili deťom klásť otázky bez obáv.
Môže sa dieťa inakosťou „nakaziť“?
Toto je častý mýtus, ktorý však nemá žiadny vedecký základ. Orientácia a identita sa nevyberajú podľa vzoru alebo prostredia ako oblečenie. Nie jeden výskum, ale aj prax ukazuje, že prostredie ovplyvňuje predovšetkým mieru akceptácie a sebaprijatia, nie orientáciu.
“Inakosť nie je choroba.”
WHO vyradila homosexualitu z medzinárodnej klasifikácie chorôb už v roku 1992 [2]. Táto zmena bola potvrdená mnohými odbornými združeniami, vrátane APA a Svetovej psychiatrickej asociácie.
Dôležitosť príkladu rodičov a okolia
Akokoľvek sa budeme snažiť v rôznych smeroch naše malé a milované ratolesti vychovať, bez nášho osobného príkladu to nepôjde, čo platí aj v tejto nie pre všetkých príjemnej téme. Dôležitým faktorom formovania postojov detí je príklad, ktorý vidia doma a v blízkom okolí. Otvorená komunikácia a pozitívne modely správania rodičov výrazne podporujú rozvoj tolerancie a empatie detí.
Vysvetliť malým ratolestiam existenciu párov rovnakého pohlavia teda nie je otázkou ideológie, ale ľudskosti a rešpektu k rôznorodosti. Vaša otvorenosť a pokojné odpovede im podajú kompas, ktorý im pomôže navigovať svet s porozumením a láskou.
Zdroje:
[1] https://www.apa.org/topics/lgbtq/orientation.pdf
[2] https://www.who.int/publications/i/item/9241544228
